Elixíry, čierne oči... II. - Návrat a zoznámenie s...

***Susan***

„Slečno Taylorová, to ani není možní, kde jste?“ hučal podráždene pán Tripod.
Keby som bola človekom, veselo by som sa chichúňala. Ale takto som sa iba viac pritlačila k palme, aby som sa z nej nezošuchla. Zlatý dobrý profesor už vyskúšal všetky zaklínadlá, ktoré mu napadli, no stále ma nenašiel.
„Ach... doba vypršela, zkouška se skončila, slečno. Můžete se objevit.“
Stál ku mne chrbtom, takže som sa pokojne premenila a zoskočila z palmy.
„Já tomu nevěřím! V celém mém životě se nestalo, že bych někoho nenašel! Jak ste to udělala?“
„To je tajemství, pane.“
Zaškrípal zubami.
„Zkoušku jste udělala na výbornou, můžete jít.“
Takže už iba jazyky... fuj. Počas desať minútovej prestávky som sa vrátila do hlavného stanu. Tobey tam už čakal: „Tak ako to šlo?“
„Skvelo. Čo jazyky?“
„Ešte lepšie.“
„Ja ich mám až teraz, drž mi palce.“
„Jasné,“ žmurkol na mňa.
S Tobeym som hovorila anglicky, pretože sme už boli dohodnutí, že po skúškach tam odchádzame a chcel sa cvičiť. Vlastne to dobre padlo aj mne. Anglicky som nehovorila už dobrý rok, od posledného stretnutia s Billom. Dokopy som ho videla iba štyrikrát. Mal veľa práce a ja tiež.

„Tak, slečno... Kdyby jste nevědela ješte francouzsky, řád vás nechám vyletět. No takhle... Prošli jste s vodratýma ušima.“
„Děkuju moc krát, pane,“ vrhla som na neho milý úsmev a pelášila preč. Ako ho len neznášam!

Večer som sa hodila do postele a bola rada, že mám chvíľu pokoja. Ani Tobey sa neukázal, snáď sa ani neukáže...
„Ahoj, zlatko, už som tu! Takže zajtra ráno nám dajú diplomy a môžeme letieť.“
„Si si istý, že to chceš? Hovorila som ti, že môžem ísť sama.“
„No určite. Ešte by mi ťa niekto prebral, nie, nie. Budem si ťa pekne strážiť!“
Vzdychla som si. Začať chodiť s Tobeyem bola najväčšia chyba môjho života. Už pred rokom som to chcela ukončiť, ale on nesúhlasil. A ani cestou do Anglicka som sa ho nedokázala zbaviť. Nalepil sa na mňa ako pijavica a už nepustil.
Jasné, bol milý, pomohol mi s jazykmi a ja mu s elixírmi, ale aj tak, nehodili sme sa k sebe. A čo bolo najhoršie, bol neuveriteľne žiarlivý. Kebyže nie to, tak hádam aj...

***Severus***

Dofrasa! Došľaka! Ako teraz Dumbledorovi oznámim, že útočíme, keď je to tak narýchlo! Prečo len nemohol ostať pri starom dobrom plánovaní?
„Si pripravený, Severus?“
„Samozrejme, môj pane.“

***Grissom***

Tento deň sa začal hrozne už od rána. Nad domom McPreaytovcov sme našli Temné znamenie – všetci boli mŕtvy. Uvoľnili sa mi ďalšie dve miesta, dokopy sú neobsadené tri. A to len pred mesiacom nastúpil Potter a Grangerová! Kruci.
Oddelenie aurorov je deň odo dňa prázdnejšie.
Dumbledore niečo hovoril, niečo povzbudzujúce, ale ja som ho nejako nepočúval.
A teraz ešte aj...
„Pán Grissom!“ dobehol ku mne zadýchaný Potter.
„Smrťožrúti útočia! Na Prentonskej ulici!“
„Ideme tam. Pohotovosť!“
V celom oddelení to vyzeralo ako v včeľom úli. Každý bral veci a ponáhľal sa k dverám. Z tých sa tesne stihla pretlačiť jedna hnedovláska s blonďákom za pätami.
„Vy ste pán Grissom?“ opýtala sa ma rovno.
„Som, ale nemám čas, máme pohotovosť,“ prútik som si strčil do vrecka a plánoval sa ich rýchlo zbaviť.
„Ja som Susan Taylorová a toto je Tobey Sabr. Určite vám Dumbledore hovoril... Práve sme ukončili štúdium v Egypte a radi by sme sa k vám pridali.“
„Takže vaša prvá skúšobná akcia, ideme!“ zavelil som.
Ona pohotovo zhodila batoh to kúta a vytiahla prútik, ale chlap sa tváril nespokojne.
„Ale najprv by sme sa mali zložiť a-“ nedokončil, ťahala ho za ostatnými a niečo mu rýchlo šepla. Tváril sa, akoby nám všetkým robil láskavosť.
Tak toto mi Dumbledore spomínal... Ona na prvý pohľad vyzerá byť schopná, ale preverí sa v boji. A on sa mi nepáči už teraz.

***Susan***

Premiestnili sme sa do nejakej postrannej uličky a oproti nám stála už hŕba smrťožrútov. Bez zaváhania sme všetci zaútočili naraz. Smrťožrútov sme prekvapili, no bolo ich dosť veľa.
„Avada kedavra!“ zavrešťal nejaký smrťožrút smerom na mňa. Kliatbe som sa len o vlas vyhla a nechala ho odletieť k tehlovej stene. S nepríjemným pocitom som počula, že sa mu zlomili väzy. Skoro hrôza ma pochytila, keď som si všimla čierny prameň vlasov. Ale otec by na mňa... Strhla som mu masku, kameň mi spadol zo srdca. Nebol to on. Teraz som musela dávať pozor, čo ak je medzi nimi Severus?
Používala som jednoduché, ale účinné kliatby ako Pefricus totalus, Zviazať, Expeliarmus... Počiatočným prekvapením sme asi len vyrovnali počet smrťožrúta na aurora a ďalej boli súboje takmer nerozhodné.
Blízkeho smrťožrúta som trepla po hlave doskou a obzrela sa okolo. Všade boli zápasiace skupinky. Náhodou som zahliadla čierne, dlhšie vlasy... Otec! Bojoval s nejakou čiernovláskou, ktorá práve zdvihla prútik k smrteľnej kliatbe. Nie! Z boku do mňa išlo zaklínadlo. K útočníkovi som vystrelila znehybňovák, no nechala sa zasiahnuť. V pravej chvíli som do čiernovlásky narazila a tým jej kliatba odbočila zo smeru a zničila kus múra. Zatrepala som hlavou.
Smrťožrút prekvapene zastal a zabudol, že mohol využiť výhodu. Určite to ani nechcel. Bleskovo som ho zasiahla rovno do hrude a síce dosť prudko, ale s jemným dopadom ho hodila do obrovského kontajnera smetia. Vstala som a zneškodnila ďalšieho smrťožrúta, ktorý si všimol, že sa váľame po zemi. Žene som rýchlo pomohla na nohy, zamrmlala ospravedlnenie a vystrelila ďalšie zaklínadlo.
„Ideme!“ zahrmel nejaký hlas a smrťožrúti sa takmer naraz odmiestnili preč. Trochu som si vydýchla. Otočila som sa ku budúcej kolegyni, aby som sa jej ospravedlnila poriadne. Prekvapene na mňa pozerala.
„Susan?!“ vyhŕkla.
„Salma?“ neverila som vlastným očiam.
„Kde si celý ten čas bola? A čo tu vlastne robíš?“
„Ja? Ty si nikdy nehovorila, že chceš byť aurorkou...“
„Ach, vy dve sa poznáte?“ prikročil k nám Grissom.
„Áno, boli sme spolužiačky,“ prikývla Salma.
„Skvelé. Slečna...“
„Taylorová,“ napovedala som mu.
„Slečna Taylorová sa k nám asi pridá. Ale ešte musím vidieť váš diplom.“
„Jasné. Je v mojom batohu.“

***Grissom***

„No, máte tu vynikajúce hodnotenie až na jazyky.“
„To je moja slabosť. Ale v iných veciach som dobrá.“
„Počkať, okrem egytského jazyka ovládate ešte nejaký cudzí jazyk?“
„Asi ste sa poriadne nepozreli do mojej zložky. Ja som Francúzska. Teda aj angličtina je môj cudzí jazyk. Okrem toho mi žiaden problém nerobí latinčina a ruština, ale nemčina a španielčina sú moja smrť. Dohovorím sa, ale nie je to bohviečo.“
„No, keďže to ostatné vyzerá tak sľubné... Dokonca z Rokfortu máte Červený diplom z elixírov a Pochvalu z Transfigurácie... Dobre, beriem vás! Ale ešte jedna vec. Pri boji som si všimol, že používate samé jednoduché kúzla...“
„Áno, ale účinné. Samozrejme, ovládam aj oveľa zložitejšie, vrátane Zakázaných kliatob, ale učitelia nám vždy hovorili, že najlepšia je najľahšia a najrýchlejšia cesta. Ak niekoho zabijeme, nemôžeme z neho už získať informácie.“
„Na tom niečo bude. Dobre, zavolajte pána... Sabra,“ skontroloval som meno v spise.

Zobral som aj jeho, ale s ním som zďaleka nebol taký spokojný. Niečo mi na ňom proste nesedelo. Uch, ak sa bude dať, rád ho nahradím!

***Susan***

Do hradu sme došli až neskoro v noci. A chudák Dumbledore nás čakal pri bráne.
„Ach, už ste tu?“ potešil sa.
„Áno, profesor Dumbledore. Odpusťte to meškanie, ale hneď ako sme prišli, vzali nás do akcie.“
„William mi poslal sovu, takže viem, ani tu nečakám veľmi dlho a aspoň som obdivoval hviezdy. Už dlho som si na to nenašiel čas.“
Tobey zakašľal.
„Prepáčte, predstavím vás. Toto je Albus Dumbledore, riaditeľ Rokfortu a toto je Tobey Sabr.“
„Teší ma,“ veselo mu podal riaditeľ ruku.
„Nápodobne.“
„Takže poďte, ukážem vám izby. Susan, tebe ostala tvoja stará za obrazom s elixírom, len som tam vymenil heslo a pán Sabr má svoju neďaleko.“
„Nikto nič nevie?“ pýtala som sa.
„Nie, Severus vlastne čaká, že sa vrátiš až-“
„On to už vie, Albus. Hovorila som vám, že sme boli v teréne.“
„Aha. To preberieme neskôr.“
Najprv nás zaviedol k Tobeyovej izbe, tam sme ho nechali a odprevádzal ma ku mne, aby sme sa ešte mohli rozprávať.
„Ešte stále si pevne rozhodnutá, že sa chceš pridať k rádu?“ pýtal sa starostlivo (a potichu).
„Rozhodne.“
„A Sabr?“
„On ťažko, o ničom nevie.“
„Dobre, zajtra je porada, Severus ťa zavolá. A ako je to s vaším stretnutím?“
Hlas som stíšila na minimum.
„Zbadal ma, strnul a odhodila som ho do smetiaka, aby mu Salma ďalej nešla po krku.“
„Aha. Tak to musel byť pre neho šok.“
„Určite. Aj by som za ním išla, ale, úprimne, už nevládzem.“
„Chápem. Dobrú noc.“
„Aj vám.“

***Severus***

Nebol som si istý, či dobre vidím. Ale musela to byť ona! Inak by predsa nedrgla do Parkerovej a nehodila ma tam, aby ma nebolo vidieť. A o chvíľu na to som mohol zmiznúť. Musela to byť ona, má moje oči, ale vyzerala o dosť staršie. Ale že by tu bola a nič som o tom nevedel? Vôbec by za mnou neprišla?
Zaťal som zuby a ďalej čakal. Dumbledore ešte stále nebol v pracovni.
Konečne!
„Ach, Severus, asi viem, prečo si tu.“
„Už sa vrátila?“
„Dnes poobede. A práve teraz asi únavou odpadla do postele.“
„Prišla poobede a už bola na akcií aurorov?“ neveril som.
„Áno, Grissom ju rovno zobral, nech ju vidí v praxi. Hovorila mi, že ťa videla, aj ty ju. Pred chvíľkou došli, je vo svojej starej izbe, ale teraz ju nechaj, musí byť naozaj unavená. Už má z krku aj pohovor a je oficiálne prijatá na oddelenie.“
„Neviem, či jej pôjdem blahoželať,“ odfrkol som si.
„A zajtra ráno by mohla byť porada. Áno. Poviem to Minerve. Určite ju tiež rada uvidí, môžete po ňu ísť spolu. Myslíš, že už bude Minerva spať? Skúsim,“ hodil do ohňa hop-šup prášok.
„Minerva, ešte nespíte?“
Za pár sekúnd sa v krbe točila postava a vyšla z neho Minerva v dlhej nočnej košeli.
„Nie. Prečo?“
„Prišla Susan.“
„Skvelé! Kde je?“
„Teraz je už dávno v posteli, má za sebou aj prvú aurorskú bitku. Zajtra ráno by ste za ňou mohli obaja spolu zájsť. Stretnite sa napríklad o pol ôsmej pred Veľkou sieňou.“
„Dobre,“ kývla plecami.
„A po raňajkách by bola porada rádu, odkážte jej to.“
„Prečo?“ precedil som pomedzi zuby.
„Máte pocit, že by sa vaša dcéra uspokojila iba s prácou aurora? Ak je čo len trochu po vás, bude chcieť byť v ráde,“ uškrnula sa kolegyňa.
„A to nestačí-“ začal som.
„Severus, ona chcela byť v ráde ešte pred tým, ako išla do Egypta,“ poznamenal Albus.
„Aha! Takže to si môžem pripísať k dlhému zoznamu vecí, ktoré ste mi mal, ale nepovedal?“
„Požiadala ma o mlčanlivosť.“
„A vy ste jej to musel splniť!“
„Samozrejme, je to tvoja dcéra,“ uškrnul sa.
„Keby ste nebol taký starý...“
„Ja viem, zaškrtil by si ma, rozštvrtil, rozmetal a tak podobne. Teraz by ste si mali ísť oddýchnuť.“

Zobudil som sa už o šiestej a prechádzal sa hore dole po pracovni. Pred sieňou som od siedmej vydupkával, mračil sa a ticho hundral.
„Ako dlho tu čakáte?“ spýtala sa prekvapene zástupkyňa riaditeľa.
„Pol hodinu.“
„Ale ja som presná.“
„Ja vám nič nevyčítam. Poďme už.“
Čo najrýchlejšie som zamieril k neďalekému gobelínu, ktorý zakrýval vchod do chodby, ktorej koncom bol obraz. Teraz tam bol Felix felicis. Otvoril som ho a ledva dokázal vydržať, kým vojde aj Minerva.
„Severus, upokojte sa,“ poučovala ma a predbehla. Otvorila dvere a chcela vojsť. Zastala a ja som do nej narazil.
„Čo to stvárate, Minerva?“
Zacúvala a ešte som v jej očiach stihol zahliadnuť prekvapenie. Opatrne za sebou zatvorila dvere.
„Spia.“
„Jasné, máme ju zobu- Čo? Tam ešte niekto je?“
Prikývla a zatlačila ma ďalej od dverí. Obrátila sa k obrazu, do ktorého práve vbehla nejaká stará čarodejnica.
„Ach, keby ste to videli!“ chytila sa za srdce.
„Čo sa tu včera stalo, Griselda?“ spýtala sa jej Minerva.
„Väčšieho hulváta som nevidela. Slečna chcela ísť spať, keď prišiel. Bola unavená. Keď sa ho prekvapene spýtala, čo tu robí, povedal, že ju sem sledoval, ale nevedel uhádnuť heslo na obraze. Tak ho musela pustiť. Vošiel dnu a začal sa opíjať,“ mávla rukou k poloprázdnemu baru, „skúsila mu to vyhovoriť, no po pár neúspešných pokusoch to, chuderka, vzdala. Neustále na niečo nadával, aké je Anglicko príšerné a že nejaký Grissom je idiot a celé oddelenie je samý chlap, vraj, mu ju budú chcieť prebrať... Hrozné niečo! Potom chcel ísť do spálne. Povedala mu, nech si dá ešte jeden pohárik... chichi... a do toho mu niečo naliala. Došiel do postele a zaspal. Zjavne jej odľahlo a o chvíľu išla spať aj ona.“
Zúril som.
„Zdalo sa mi čudné, že by ho tu nechala len tak spať,“ prikývla Minerva a kývla Severusovi.
„Vy sa ovládajte. Nebojte, ja mu poviem svoje.“
Ale to aj ja!

***Susan***

„Susan, vstávaj!“
Prekvapene som otvorila oči. Vo dverách stála Minerva a otec.
Ach do frasa. Pohľad mi padol na Tobeyho vedľa mňa. Teda vedľa postele, najskôr z nej v spánku spadol. Obaja profesori sa tvárili neústupne.
Čo som komu urobila?!
„Dobré ráno,“ slabo som sa usmiala a rýchlo na posteli posunula k Tobeymu. To musí vyzerať! Do frasa! Čo si pomyslia? Severus nás oboch zabije!
„Tobey, zobuď sa!“ prikázala som mu. Zavrtel sa: „Dej klid, Susan, chci spát,“ mrmlal egyptsky.
„Vstávaj!“ skríkla som. Hrozná situácia. Hneď sa posadil.
„Co je?“
Hlavou som kývla ku dverám.
„To ti do izby vždycky lezou cidzí lidi?“
„Tobey, toto je profesorka McGonagalová, zástupkyňa riaditeľa a profesor Snape, učí elixíry. Obaja sú hlavou jednej z fakúlt. Spomínala som ti ich. A toto je môj kolega Tobey Sabr.“
Tie kamenné tváre. Zahrabem sa pod čiernu zem!
„Chceli sme ti oznámiť, že o polhodinku sú raňajky, Susan. A Albus ti ešte odkazuje, že potom je stretnutie rádu.“
„Jasné, ďakujem. Budem tam.“
Nepohli sa. Vstala som z postele a dúfala, že odídu: „Tak ja idem do sprchy.“
„Bež, my dvaja ešte vysvetlíme pánovi pravidlá na hrade. Hlavne pravidlo, že do dievčenskej spálne majú chlapci zákaz vstupu,“ prižmúrila oči profesorka.
„Ale prosím vás, obaja sme dospelí,“ začula som, keď som za sebou zdesene zatvorila dvere kúpeľne.
Merlin ochraňuj!
Neverím, že Tobey bude niekedy so Severusom vychádzať! Možno mohol, ale po tomto ťažko.

***Severus***

„Ten Sabr je príšerný!“ hundral som, keď som si sadal vedľa Dumbledora.
„Ale prosím ťa, Severus. Do výberu svojej dcéry nemôžeš zasahovať.“
„Ale on je naozaj chodiaca katastrofa, Albus!“ asi prvýkrát v mojom živote sa ma Minerva zastala.
To šokovalo oboch – mňa a aj Albusa.
„Je drzý, nechutný, sprostý a takto by som mohla pokračovať dosť dlho.“
„A ešte aj opilec,“ zašomral som.
„Našli sme ho u nej, vedľa postele. Obraz Griseldy nám povedal, že ona ani veľmi nechcela, aby tam ostal a schválne mu do alkoholu dala niečo, asi elixír spánku, aby od neho mala pokoj!“
„To preberieme neskôr,“ zašomral ticho riaditeľ. Susan so Sabrom vstúpili do siene.
Ona sa tvárila hrozne, ale len pár sekúnd. Ako za sebou zatvorila dvere, nahodila usmievavú masku. Automaticky si sadla vedľa mňa a vedľa nej ten idiot.

***Susan***

Posledné, čo ma bavilo, bolo počúvať ďalšie hundranie cestou do siene. Tentoraz na tých dvoch a mala som pocit, akoby ešte stihol vypiť nejaký pohárik alebo si jeho telo ešte neporadilo so včerajšou dávkou!
„Počuj, čo máš s tým starým hlupákom?“
„O kom hovoríš?“ zavrčala som.
„O Snejlovi. Čo s ním máš? Nechodila si s ním?“
„Čo to táraš?“ vydesene som na neho pozrela.
„Pustil sa do mňa, akoby žiarlil! A tá Magonalová, no hrúza! Hnusná harpya.“
„Prestaň! Tých ľudí mám rada, mám rada aj tento hrad. Strávila som tu rok života a boli skvelí učitelia!“
„Nechápem, načo sme prišli sem!“
„Hovorila som ti, že nás sem Dumbledore pozval, kým si nekúpim dom.“
„My, my!“
„Sklapni, už sme tu,“ povedala som mu a nahodila na tvár úsmev.
Všimla som si tri pohľady. Nie, nie, už to určite povedali aj riaditeľovi! Nieee! Ja asi utečiem!
„Dobré ráno,“ pokúsila som sa na nich usmiať.
„Ako si sa vyspala?“ spýtal sa zdvorilo riaditeľ.
„E... ujde to.“
Zase som úplne neklamala. Kebyže som vedľa nemala chrápajúceho tupca, bolo by to skvelé!
„Neuvěřitelný, každej tu vyzerá tupě,“ povedal po egyptsky a pomerne nahlas Tobey, keď si sadol vedľa mňa. Vydesene som na neho pozrela.
„A nějhorší je ten tvůj profesor elixírů. Totální idiot.“
S hrôzou som pozorovala, ako Severus zovrel nôž v ruke tak silno, až mu úplne zbeleli kĺby.
„Tobey,“ konečne som našla hlas.
„Co? Ti tři jsou natolik tupí, že nemůžu nic rozumět. Ten starý je už oboma nohami v rakvě a ten Snejl je nechutnej magor. Nehovoříc o tý starý rachejtli.“
„Tobey!“ vykríkla som a nazlostene sa postavila. Všetci traja profesori sa tvárili čudne. Ešteže tam už nik iný nebol, urazil by aj jeho!
„Prepáčte, prosím, on to tak nemyslí,“ rýchlo som sa ospravedlňovala.
„Co blbneš, vždyť jsou hluchí,“ zamrmlal ešte.
„Sklapni už!“
„Pane Sabr, všichni tři máme sluch v pořádku a pro vaší informaci, angličtina není jediný jazyk, který ovládáme,“ odpovedala mu McGonagalová a prepaľovala ho pohľadom, aký som u nej ešte nevidela. Ani sa len nenamáhal ospravedlniť, iba:
„Vážne? Prekvapujete ma!“
Ja tu nevydržím už ani päť sekúnd! Zbabelo som vybehla preč s chuťou otrieskať si hlavu o múr.

***Severus***

Pozeral som, ako Susan uteká a keď zmizla za dverami, otočil som sa súčastne s Albusom k nemu (Minerva na neho už pozerala).
„Musím vám povedať, že ste asi ten najšikovnejší človek, akého som v živote videl,“ povedal som tichým, nebezpečným tónom.
„Tak to máte pravdu,“ prikyvoval a natieral si pokojne hrianku, akoby si ani nevšimol, že Susan opustila sieň.
„Vy ste si zjavne ani nevšimol, že Susan odišla,“ povedal nahlas Albus, čo som si myslel.
„Toto mi urobila už druhý krát. Potom mi vynadá a bude dobre,“ kývol plecami.
„Takže za ňou vôbec nemienite ísť?“ dopovedala moju myšlienku Minerva.
„A na čo?“ nechápavo na nás pozrel.
Nôž som chytil ešte pevnejšie. Albus mi rozvážne položil ruku na plece.
„Pán Sabr, ak teraz nemáte nič na práci, možno by ste mohol ísť k sebe,“ povedal mu Albus.
„Douanaukuem,“ povedal s plnými ústami.
Radšej som vstal, inak by som ho asi na mieste zabil.
„Idete za Susan?“ zamračil sa ten magor.
„Idem čo najďalej od vás, pretože sa obávam, že sa neudržím a použijem na vás Zakázanú kliatbu,“ odpovedal som vážne, „ale idem aj za ňou. Máte niečo proti?“
„Áno! Je to moja priateľka!“
Pozrel som na neho veľavravným pohľadom.
„Susan je moja bývalá študentka, vy tupec, ale úprimne dúfam, že dlho vašou priateľkou nebude!“
„Čo tým chcete povedať?“ vstal.
„Nepočuli ste?“
„Upokojte sa, obaja!“ zahrmel Albus a už tiež stál.
„Upozorňujem vás, vy ukážkový hlupák,“ ozvala sa MInerva, „že ak na Severusa zaútočíte, môžete si byť istý, že sa na vás Susan vykašle. Severusa si váži ako nikoho iného. Takže vám dobre radím, aby ste išli radšej do svojej izby!“
Naštvane treskol rukou po stole a mieril preč. Keď išiel popri mne, premeral som si ho opovržlivým pohľadom.
„Musíme Susan toho... ehm... indivídua, zbaviť,“ rozhodol Albus.
„Severus, choď ju nájsť, my tak či tak máme poradu.“
Išiel som rýchlo za ňou. Ako som predpokladal, našiel som ju v jej labáku.
„Susan?“ zaklopal som na zárubňu. Strhla sa a nešťastne na mňa pozrela.
„Je porada, poď.“
Ešte nešťastnejšie ma nasledovala.
„Asi chceš niečo počuť. Bola chyba si s ním začať, ale nechápem, čo to do neho teraz vošlo. Chcela som sa s ním rozísť už pred rokom, ale s ním to nejde, išiel so mnou ešte aj sem do Anglicka. Asi sa ho nikdy nezbavím. Prosím, nikomu o tom nehovorte!“
„O to sa neboj.“
Slabo si vydýchla.
„Ideme,“ kývol som jej. Už pokojnejšie ma nasledovala.
„Oci?“ šepla.
Prekvapene som sa otočil.
„Ešte si ma neprivítal!“ vytkla mi a objala ma. Počkal som kým ma pustí a vtisne pusu na líce.
„Môžeme,“ usmiala sa.





A/N: !POZOR!POZOR!POZOR!
V písaní som sa dostala do bodu, keď si nie som istá, ako ďalej, preto by ma zaujímal váš názor.
Za pokračovanie EČO hlasujte, PROSÍM VŠETCI, tu:
http://www.kralovnajednorozcov.mysteria.cz/Anketa.html